• Súkromná poradňa psychológa
  • Mgr. Veronika Rosinová

Zomrel/ zomrela!...a čo tí živí.

  • Pridané: 13.01.2019   |   Autor: Mgr. Veronika Rosinová   |   19 čítaní / zobrazení
 
(Čím človek prechádza, po smrti blízkeho)

Na svete denne zomrie niekoľko miliónov ľudí. Smrť je veľmi častá téma- objavuje sa denne. Napriek tomu, sa ju ľudia snažia nevnímať, obchádzať, neriešiť ju. Dá sa to až do doby, kým sa neobjaví v ich najbližšom okolí. Je úplne prirodzené, že človek sa téme smrť vyhýba. Hlavnou úlohou človeka je žiť a prežiť.  Napriek tomu, tak ako sa človek a v podstate všetko živé narodí, musí aj zomrieť. Je to súčasť života.  Aj keď tento fakt je každému dobre známy, keď nám zomrie niekto blízky, nestačí to na vyrovnanie sa so stratou.

Smrťou blízkeho prichádza ťažké obdobie. Najbližšia rodina a príbuzní sa vyrovnajú so stratou a širšie okolie sa snaží povzbudiť svojich trpiacich blízkych, aby sa mohli plnohodnotne vrátiť do bežného života. Keďže tieto úlohy sú viac než náročné, je dobré vedieť, čím človek v období smútenia prechádza.
Podľa viacerých autorov možno smútenie rozdeliť do niekoľkých fáz. Je to však iba veľmi stručný prehľad toho čo, človeka čaká v procese smútenia za blízkym.

Prvotný je samozrejme šok. Šok prichádza bezprostredne potom, ako sa človek dozvie o smrti blízkeho. Zvyčajne trvá len niekoľko hodín, maximálne pár dní. Človek, ktorý je v šoku zo smrti blízkeho sa prejavuje zmätenosťou, otupenosťou, neschopnosťou uveriť smrti blízkeho, popieraním smrť a automatickým naučeným konaním.
Po samotnom šoku zväčša nastupuje fáza alebo stav sebakontroly. Trvá približne do pohrebu. V tejto fáze sú prejavy smútku potlačené. Je to presne stav, keď pozostalý vybaví všetky potrebné veci ohľadom pohrebu a spolusúvisiacich zvyklostí a neskôr sa sám čuduje ako to vlastne dokázal.  

Samotné smútenie, ktoré nasleduje, trvá približne jeden až tri mesiace, dokonca v niektorých prípadoch jeden až dva roky. Počas smútenia alebo obdobia zármutku, ako to nazývajú psychológovia, sa objavuje celá rada emócií, myšlienok, prejavov správania a telesných vnemov. Podrobnejšie informácie o prejavoch smútenia nájdete v článku Smútiaci- čo cíti, čo prežíva, ako koná,  na čo myslí.
 

Poslednou fázou je adaptácia alebo vyrovnávanie sa so stratou. Trvá od jedného do štyroch rokov v závislosti od väzby- vzťahu zosnulého a pozostalého. V tomto období sa človek postupne snaží zvládať bežný život a požiadavky, žiť a fungovať bez človeka, ktorého stratil. Prichádza aj isté zmierenie alebo vyrovnanie sa so stratou blízkeho- ako sa to zvykne nazývať. Ide však skôr o emočné stiahnutie sa, ktoré veľmi pekne opísal americký psychológ J.W.Worden (2008) : „Ide o to nájsť také miesto pre zosnulého, ktoré smútiacemu umožní byť s ním v spojení, a ktoré mu nebude brániť pokračovať v živote.“
Tieto štyri fázy sú len veľmi stručným prehľadom. Spôsob a dĺžka trvania môže byť u každého človeka iná a zároveň veľmi podobná. Človek prechádzajúci stratou blízkeho sa nachádza v zložitom a veľmi náročnom období, môže mať rôzne prejavy, no zároveň je veľmi krehký. Pozostalý sa zväčša cíti veľmi opustený, aj keď má pri sebe blízkych. Sociálna podpora je však jeden z najpotrebnejších prvkov v takejto ťažkej životnej situácii.


Zdroje:

Kubíčková N.: Zármutek a pomoc pozústalým. Praha, ISV 2001, s.34-36.

Démuthová S.: Keď umiera dieťa.Praktická tanatológia I. Pusté Úľany, Schola Philosophica, 2010

Worden J.W. PhD,ABPP: Smútkové poradenstvo a smútkov
á terapia. Trenčín, F, Pro mente sana, s.r.o., 2013.