Svadobná fotografia sa im vysmieva z rámu na stene. Ich životy sa už nedotýkajú. tí dvaja sa milovali, ale barikáda medzi nimi bola taká obrovská, že ju ani streľba slov, ani paľba dotykov nemohla preraziť.
Niekde medzi prvým zubom najstaršieho dieťaťa a promóciou najmladšej dcéry stratili jeden druhého. Počas tých rokov sa každý pomaly uzatváral a namotával to klbko zvané ego. Každý ním mykal a ťahal za nepoddajné uzly, každý skrýval svoje obavy pred tým druhým.
Ona občas po nociach plakala a prosila, vyzývala temnotu, aby jej zjavila, kým je, zatiaľ čo on ležal vedľa nej chrápal ako medveď v zimnom spánku a neuvedomoval si jej zimu.
Raz, keď sa pomilovali, chcel jej povedať, ako sa bojí smrti, ale bál sa obnažiť svoju dušu, preto hovoril o kráse jej pŕs.
Ona začala navštevovať kurz moderného umenia, aby objavila seba na plátne, a sťažovala sa iným ženám na mužov, že sú necitliví.
On zaliezol do hrobu svojej kancelárie, obliekol si myseľ do plášťa čísel na papieri a pochoval sám seba v zákazníkoch.
Pomaly medzi nimi rástol múr stmelený maltou nezáujmu.
Jedného dňa sa chceli dotknúť jeden druhého. No narazili na neprekonateľnú prekážku. Pocítili v sebe chlad kameňa a odtiahli sa od seba. Boli si vzdialení ako cudzinci, každý na opačnej strane.
Pretože láska nezomiera v krátkom okamihu neľútostného boja, ani vtedy keď planúce telá strácajú svoj žiar. Umiera z vyčerpania, keď prišla na dno svojich možností a už len leží a vzdychá pri múre, ktorý nedokázala prekonať.
Autor neznámy Zdroj: Citované z audiozáznamu: Sam Thompson, Comu,unity in Marriage. Part 2, tape 2 Anaheim: VMI 1984. In Lee N.&N.: Kniha o manželstve. Vydavateľstvo Familiaris. Pezinok. 2011. IBAN 978-80-89428-04-8.